Červenec 2013

Ako to celé dopadlo

16. července 2013 v 12:42 | Michell
Zdravím blogový svet! :)

Tak som tu zase,aby som som vám opísala ako skončila naša deviatacka rozlúčka a posledné dni v škole.
Takže najskôr k tomu, čo sa u nás dialo...Všetci boli na seba milí a snažili sme sa nehádať. Už dávno sme sa neučili a tak sme sa len rozprávali a každý rozmýšľal ako to s nami bude. V piatok nám dali riaditeľské voľno a tak sme išli 9/14 na opekačku. Viete čakala som všeličo, ale moji (teraz už ex) spolužiaci ma milo prekvapili. Viedli sme siahodlhé debaty (áno sme pubertiaci) o sexe a o všetkom možnom a bolo nám spolu super. Vtedy keď som sedela a pozerala sa do mojej obhorenej špekačky, ktorú mi upiekol spolužiak som si hovorila, že mi budú takto ešte viac chýbať..že by bolo možno lepšie keby sme sa hádali a menej by to bolelo. Ale teraz viem, že to tak proste malo byť. ´Posledné dni v škole sme využili hlavne na prípravu programu na rozlúčkový večierok, ktorý sme vymýšľali asi tak 2 dni pred tým. :D Všetko bolo v strese a improvizované, ale nakoniec to dopadlo najlepšie ako mohlo. Tablo sme dorobili tiež len tak tak, ale všetko sa stihlo. Aby som vám priblížila ako to tam asi vyzeralo...Boli sme na veľkej chodbe, kde boli rozložené stoličky a priestor pre všetkú techniku a nás samozrejme. Keď prišli všetci rodičia a učitelia, spustila sa hudba a my sme pomaly po dvojiciach (jeden z A a druhý z B triedy) vychádzali po schodoch až na chodbu a rozkladali sa do takého nepravidelného V (miestami až U-čka :D) ako posledný prišli moderátori. Nasledovalo uvítanie a prezentácia fotiek. Najskôr z detstva a potom už spoločné. Pri spoločný vždy vyšiel niekto, kto povedal, čo významné sa v tom roku stalo. Potom nasledovali ľudové pesničky. Dvaja spolužiaci hrali na harmonikách a jeden na trúbke a my ostatný sme si posadali na zem (karimatky) a spievali 2 pesničky. Potom nasledovala hra na gitare+ spev jeden spolužiačky, ktorej sme v refréne pomáhali. Za ňou išla básnička o živote a hneď potom tanec jednej talentovanej slečny (:D). No a potom prišla moja chvíľa. Sadla som si za klavír resp. za keybord a spolužiačka spievala. Obe sme absolvovali ZUŠ, takže nebol žiadny problém. Bola to pieseň "People help the people" od Birdy. Nič na tom, že kamoška zabudla text na začiatku a tak spievala stále na na na..:D Nikto si to nevšimol. No a po našom výkone zase nasledovali ľudové pesničky tento krát 3. Ako ďalšia vec programu bolo video z triedy, ktoré bolo ...:D :D proste, čo sme robili v triede počas prestávok. No a na koniec (toto bola čistá improvizácia, lebo sme to neskúšali) hovorili triedne učiteľky príhovory + riaditeľov samozrejme (mala som dosť, aby som sa nerozplakala) potom nám hovorili častušky-krátke básničky, ktoré vystihovali žiaka- a rozdávali pamätné listy. Spustila sa pieseň Záverečná, ktorú sme mali spievať všetci (väčšina nevedela slová, ale to je jedno) a pomaly odchádzali, brali tortu do triedy a tablo do vestibulu. Rodičia aj žiaci sa rozdelili na áčko a béčko a odišli do triedy. Robili sme kávu, rodičia sa usadili. Ja som povedala improvizovaný príhovor pre našu triednu a dala jej kvet a bonbonieru. Rozkrájala sa torta, ktorá bola vážne krásna (bola na motív nášho tabla-puzzle- a tak v každej puzzli bolo meno a v strede bola naša spoločná fotka na jedlom papiery. Rozdali sme ju rodičom a aj my sme si dali :P :D. Asi po pol hodnike rodičia odišli my sme sa zbalili a išli do telocvične odkiaľ nás po chvíli vyhodili tak sme boli na chodbe a začala páárty. Akože nikdy som nevidela mojich spolužiakov takto sa baviť. Všetci (skoro :D) tancovali a bolo mega úžasne. Nasledoval čas pre slaďáky a tak sme sa nejako spárovali (mňa zavolal jeden béčkar :3 :3 najkrajší chlapec z celej deviatky) a potom zase poriadne vypaľovačky. Končili sme o pol 9, lebo riaditeľ musel niekde ísť a nemal kto zamknúť školu. Zbalili sme si jedlo, čo sme nedojedli a valili domov všetci so spokojnými úsmevami na tvárach. Takže najkrajšia rozlúčka akú sme mohli mať, naozaj. :)
No a potom prišiel deň, ktorého sme sa všetci tak trocha obávali-náš posledný. Ráno, keď sme sa posledný krát zoradili za školou do úplne posledného radu nebolo mi všetko jedno. Pri príhovore riaditeľa som sa ako tak držala a potom išiel príhovor deviatakov. Všetci sme sa tam zoradili pred naších menších spolužiakov a mne bolo fakt smutno, že už musím odísť. Slzy som mala na krajíčku a snažila sa neplakať. Znova nám pustili Záverečnú, ktorú nikto nespieval, ale bolo to jedno, lebo sme si všetci snažili tú chvíľu zachovať v hlavách. Neskôr sme sa všetci roztrúsili po triedach a lúčili sa s učiteľkami a riaditeľom. To už som nevydržala a plakala a bolo mi to jedno. Najviac ma prekvapilo, keď plakala učiteľka, čo nás ani raz neučila. Bolo to milé. :) Keď sme sa rozlúčili, išli sme do triedy po vysvedčenie, dali si čokoládu, cukríky a debiliny. Učiteľka nás zase rozplakala svojimi rečami. Posledný krát sme sa odfotili, z čoho bola nakoniec celkom sranda, lebo učiteľka fotiť na mobile nevedela a tak sme tam stáli asi 10 minút :D. Išli sme do zborovne, poďakovali zase všetkým učiteľom a zazvonili na zvončeku, ktorý sme všetci tak nenávideli a zároveň milovali, odišli pred školu, kde sa s nami rozlúčila posledný krát triedna a popriala veľa šťastia. Pár spolužiakov sme sa pozbierali a išli do krčmi, kde už boli aj béčkari. Objednali si pizzu a bochníky a rozprávali sa. Potom spolužiak (jeho dedo krčmu vlastní) priniesol repráky a tak sme tancovali znova.A bolo nám jedno, že nás všetci vidia, lebo to bolo vonku, že máme šaty a obleky.. O 2 sme išli domov a o 5 sme sa zase stretli teraz už v menšom množstve a do 8 tancovali v zadnej miestnosti.
Za seba môžem povedať, že mi bolo úžasne a nič by som nemenila. Ľúbim vás drobčekovia moji :* :* Veľa šťastia.


Michaela