Becky Fitzgeraldová III. časť

25. června 2012 v 10:01 | Paťa |  Poviedky
No tak neviem kto to číta ale tu je aj tretia časť. Dúfam , že sa bude páčiť.

Ťahal ma za ruku k dverám. " Dobrý deň" slušne som pozdravila. " Čaute. Mami , oci mám skvelú správu, mám druhého podnájomníka." Ukázal na mňa. " Ahoj Becky radi ťa tu vidíme. Jakub máš veľké šťastie dnes odlietame a už máme podnájomníka. Zavoláme mu nech sa nesťahuje. Ešte, že sme nepodpísali zmluvu. No však je tu jedna vec, ako si vlastne prišiel na to, že tu Becky chce s tebou bývať ?" Vedela som to. Nebude to až také jednoduché ako hovoril. " Nemá kde bývať" povedal triumfálne. Vyrozprával im príhodu s požiarom ale čo najviac stručne, ponáhľali sa. " No výborne máš druhého človeka ktorý tu bude s tebou žiť a dohliadať na teba" prevrátil očami. " Becky spoliehame sa na teba. Dúfam, že tu nič nevyvediete a nebudeme musieť posielať žiadne kaucie na políciu. Kedy si prinesieš veci ? Nechám ti tu moje kľúče ja ich aj tak nebudem potrebovať." " A čo keby sme po tie veci zašli hneď ?" samozrejme rýchlo trepol Jakub. " Môžete my už aj tak ideme takže ahojte a držte sa tu. Inak o peniaze sa nestaraj byt bude vždy riadne zaplatený." Ja som vedela, že to hovorila mne. " Ďakujem a dovidenia" povedala som úprimne , v byte sme zostali samy. Jakub ma objal a spýtal sa : " Ideme po tie tvoje veci?" " No jasne ale ja sa tam zdržím asi trochu dlhšie pretože to budem musieť všetkým vysvetliť. Kľudne zostaň tu," sama som však nevedela čo chcem pretože teraz ho tu presviedčam nech zostane a chytím ho za ruku? Trochu choré nie? " Teraz si prišla a už zase ťa mám nechať odísť, čo ak už neprídeš. V žiadnom prípade idem s tebou!" a usmial sa tak ako to vie len on. K môjmu bytu je to od neho dosť ďaleko. Vyšli sme na ulicu ale bola mi zima. Začala som sa triasť. Von som vyšla len tak naľahko. " Nemohli by sme sa vrátiť ? Ja mi zima." " Nie." Vyzliekol si svoju mikinu a podal mi ju." Sme pred barakom bude lepšie ak ostaneme tu a ja nezmrznem, po veci si zájdem zajtra." " To by bolo fajn ale tvoja mama sa už určite o teba bude báť." " Existuje predsa mobil," uškrnula som sa. " A čo si zajtra oblečieš do školy, Nemôžeš tam ísť takto." Mal pravdu. " Ak ti nebude zima?..." skočil mi do reči. " Nebude," objal ma okolo pliec. " Ty ma zohreješ." " By si toho veľa chcel nie?" " Ani nie, myslím, že toto je v norme." Zvyšok cesty sme prešli v tichosti.
" Ahojte!" vrátila som mu jeho mikinu. " No konečne kde sa toľko túlaš, strašne som sa o teba bála. Ahoj Jakub !" tvárila sa dosť naštvane. Pozriem sa na mobil a desať neprijatých hovorov. " Ups. Ale nebolo to márne mám kde bývať." " Ako to?" Zhrnula som jej to , čo sa stalo...
" Kde má Becky veci?" opýtal sa Jakub mojej mamy. " No , vieš ako som ti hovorila o tom požiari. Tak veľa vecí mi neostalo. Pokojne sa mi to zmestí do cestovnej tašky. Žiaden kufor počkaj chvíľu zbalím si to. A kto vlastne pôjde zajtra kúpiť Vaness a Karin veci , ideš ty mami ?" Ona sa len nejak divne pozrela na Jakuba a odpovedala: " Nie nepôjdem práve som sa dozvedela, že zajtra idem do práce. Nechám ti tu peniaze. Dúfam však , že Jakub pôjde s tebou." Zasa ten pohľad ja nechápem čo sa to tu deje. " Mami kde je tá taška ? Inak ako to bude s Vanes a Karin? Do škôlky nepôjdu, ty ideš do práce a my do školy?" Podala mi tašku. My s Jakubom sme išli do izby pobaliť mi veci. " Neviem mohli by sme ich nechať u mojej kamarátky ak bude môcť. A vieš čo hneď jej idem zavolať." " Všimol si si aké pohľady to mama na teba hádže?" opýtala som sa pošepky Kuba. " Hej všimol ale neviem si to vysvetliť." " No veď ani ja a to je ešte divnejšie. Ja si zvyčajne viem vysvetliť všetko." Neviem aký som musela nahodiť ksicht ale on sa strašne rozosmial. " Postráži ich , Max potom zájde po ne ty budeš ešte v škole dlho však?" " Áno budem musieť vybaviť pár vecí ale poobede sa uvidíme." " Nie, ty po škole pôjdeš nakúpiť tie veci. Zajtra ich má na starosti Max. Môže si užiť detskú spoločnosť. Myslím, že tebe rok stačil. Ty si len pekne užívaj veď máš sedemnásť," povedala tak , rázne že som jej nemohla oponovať. " A nechcela si ísť náhodou zajtra na Rakovu?" " Hej chcela ale keďže idem do práce zájdem tam potom." " Vaní, Karča" zavolala som ich. Ony hneď pribehli: " Áno Becky?" opýtala sa ma staršia. " Ja budem bývať u tohto chlapca vy budete tu ale sľubujem , že cez deň zostanem stále tu. Platí?" zosmutneli ale povedali ? " Platí" usmiala som sa a keďže som veci mala pobalené zobrala som tašku a vyšli sme von. " Och počkaj Jakub musím si vyhrabať mikinu. Ja niekde dole v taške. Nechcem mrznúť" prevrátil oči. Znova si vyzliekol tú svoju a podal mi ju. Čudujem sa , že sa chce dobrovoľne vystavovať chladu ale keď sa tak ponúka. " Ako chceš. Je to tvoja voľba." Odpovedala som mu. Domov sme prišli a on celý uzimený ako som videla. " Kde sa môžem uložiť pán domu?" povedala som žartovne hrubším hlasom. " Neviem, kľudne môžeš byť so mnou v izbe. Uvoľním ti jednu poličku." Pridal sa. " To vážne?" " Smrteľne" už sa smial a ja tiež. "Rodičia tu dlho nebudú a veci si zobrali skoro všetky. Tie zvyšné prelož do jednej police. Už máš izbu môj večný sluha," povedal naoko vážne. " Až do smrti," stále som nemohla uveriť , že bývam v takom krásnom byte. Spálňa bola obrovská, krémovej farby s veľkou posteľou a baldachýnom. Po bokoch boli rozmiestnené biele poličky a stôl. Všetko je tu moderné. A tak obrovské ako Jakubova izba. Tá je tuhomodrej farby. Na stenách sú polepené plagáty. Ďalej tam visí veľká plazma a samozrejme nesmie chýbať notebook. Posteľ má manželskú ale menšiu ako jeho rodičia. Nemám moc rada tmavé farby ale hodia sa na chlapčenskú izbu. Jakub je jedináčik a tak ho poriadne rozmaznávajú . On sa tak ale nechová a preto ho mám rada. Obývačka je skôr svetlá s veľkým gaučom za oknami oproti telke. Ladené do zelenej a krémovej. Kuchyňa je niečo na moderný spôsob. Červené skrinky sivá doska barový stôl a bielo červená stena. V kúpeľni je vírivá vaňa ktorú určite budem používať. Tam prevláda oranžová farba. Nádherný byt. Už som tu miliónty krát a nikdy sa nemôžem prestať diviť. Prišla som do spálne, tašku šmarila na zem a ani som sa neobťažovala rozsvietiť. Nechcelo sa mi hľadať pyžamo iba som si vyzliekla oblečenie. Do mäkkých prikrývok som si ľahla iba v spodnom prádle. Až teraz tu v tej tme na mňa doľahli okolnosti celého dňa. Netuším či ma Jakub počul iba ticho prišiel , sadol si vedľa mňa a nechal vyplakať. Neskôr som bola taká unavená , že som mu zaspala v náručí.

Ak by ste mali nejaké pripomienky kľudne napíšte, dopredu sa ospravedlňujem za chyby.
Admin Paťa
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Michell Michell | Web | 25. června 2012 v 14:40 | Reagovat

Mám jednu pripomienku, prečo tak dobre píšeš? (neviem, či je to propomienka ale aj tak) :D

2 Werr Werr | 25. června 2012 v 14:40 | Reagovat

Opět krásné :)

3 Natali Natali | Web | 25. června 2012 v 17:20 | Reagovat

Jak jako - kto to čítá ?! Já to čtu! A baví mě to! :-D Máš to moc pěkné. Ten byt toho Jakuba se mi líbí, taky bych chtěla bydlet v něčem podobném. :-D

4 Paťa Paťa | Web | 25. června 2012 v 19:39 | Reagovat

[1]: ja nepisem vobec dobre a preto neviem co trepes !!
[2]: Nemyslim si ale dakujem :D
[3]: Mne sa ten byt tiež páči preto som ho takto opísala :) Mať podobný byt a som v siedmom nebi :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama